V medzi sezónnom období sme požiadali o rozhovor na aktuálne témy jedného z konateľov a zároveň športového riaditeľa Levických Patriotov MUDr. Gabriela Földiho.

Ako by ste s odstupom pár týždňov zhodnotil uplynulú sezónu z pohľadu Levických Patriotov?
Ak hodnotíme sezónu ako jeden celok, nebojím sa povedať že máme za sebou dobrú sezónu. Myslím to v tom zmysle, že liga bola podstatne silnejšia ako rok predtým, pribudli do nej dva kvalitné tímy a aj napriek tomu sa nám podarilo obhájiť štvrté miesto po základnej časti. Odohrali sme veľa výborných zápasov a potešili našich fanúšikov. Samozrejme, v play-off sme si to predstavovali aj my trochu inak, to nám nevyšlo tak ako sme chceli, ani po výsledkovej a ani po hernej stránke. Na druhej strane, dnes už vieme, že Komárno je vo finále a možno aj pohľad ľudí, ktorí nás po vypadnutí zaznávali je teraz už trochu reálnejší. Treba vedieť uznať aj kvality súpera a Komárno je v play-off v majstrovskej forme.
Nestáva sa na Slovensku často, aby družstvo dokončilo sezónu v zostave v akej ju začalo. Okrem dvojmesačnej anabázy Ammonsa a príchodu TJ Bannistera neboli v tíme žiadne zmeny. Čím to bolo spôsobené?
Družstvo bolo dobre zložené, malo dobrú chémiu a nemali sme dôvod do neho zasahovať. Keď hráč cíti dôveru a je rozumný, snaží sa to potom vrátiť výkonmi na ihrisku. Atmosféra v klube bola konsolidovaná, omnoho lepšia, bez nejakých stresujúcich podnetov a to bol tiež jeden z dôvodov celkovej pohody v klube. Rovnako ani tréneri nemali dôvod zasahovať do družstva. O tom, aký je tu vzťah medzi hráčom a klubom svedčí aj príklad R. Keelyho, ktorého sme sa rozhodli tu operovať a čakali sme na jeho zotavanie.
Príchod T.J Bannistera mal zvýšiť kvalitu tímu. Zrejme ste od neho čakali trochu viac.
Chceli sme na konci základnej časti posilniť tím na pozícii stredného rozohrávača. Treba si uvedomiť, že títo hráči nemali takmer žiadne skúsenosti zo súbojov v play-off, preto sme sa rozhodli pre Bannistera, ktorý poznal ligu veľmi dobre a v play-off už niečo dokázal. Nevyšlo to celkom tak, ako sme chceli, určite však v tom boli aj objektívne okolnosti, ako som už spomínal Komárno hralo vo výbornej forme.
Tréner Teo Hojč odštartuje v klube už tretiu sezónu. Tiež to nie je častý jav v týchto končinách.
Keď sme prebrali klub, chceli sme mu dať nejaký smer a dlhodobejšie ciele. Teo stál na začiatku tejto cesty a keď sem prichádzal, klub nemal práve najlepšiu povesť. Hoci aj on má svoje ambície a chce sa časom posunúť ďalej, naša trojročná spolupráca je dôkazom toho, že ozaj chceme robiť niečo systematické a pre jeho životopis je to taktiež skvelá vec do budúcnosti. Pozná prostredie, hráčov, je pracovitý a chce sa posúvať ďalej. Preto bolo pre nás prioritou predĺžiť sním kontrakt ešte o jeden rok.
Po "zlatej ére klubu" prišli dva náročné roky, kedy klub doslova prežíval. Následne ste sa dostal do vedenia klubu /prvý rok s pánom Hazuchom, v nasledujúcom s pánmi Vargom a Kalmancaiom/ a klub výrazne ožil. Je momentálne ekonomicky stabilizovaný?
U nás trvalo to prechodné obdobie dva roky, niektorým klubom to trvá podstatne dlhšie. Tu treba poďakovať ľuďom, ktorí práve pomohli prežiť klubu tie extrémne náročné dva roky, že basketbal v Leviciach funguje ďalej. Na to prechodné obdobie sme sa snažili nadviazať, konsolidácia klubu sa začala v minulej sezóne, následne došlo k významnému posunu v tejto sezóne v spolupráci s Ing. Kalmancaiom a Ing. Vargom. V spolupráci s generálnym manažérom sa v štvorici snažíme klub stabilizovať nielen po hernej ale aj po ekonomickej stránke. Môžem povedať, že v tejto sezóne bol klub v dobrej kondícii a verím, že tomu bude rovnako aj naďalej. Je však za tým kopec dennodennej roboty, čo si mnohí ľudia neuvedomujú. Samotný zápas je už len čerešničkou na torte.
Napriek tomu, že Levickí Patrioti reprezentujú región na Slovensku aj v zahraničí, dlhodobo sa klubu nedarí nadviazať väčšiu spoluprácu s najväčšími firmami v regióne, či už je to najväčšia atómová elektráreň na Slovensku, alebo firmy z priemyselného parku. Čím to je?
Je to veľmi smutné, ale je to tak. Pokúšame sa ich dostať na našu stranu už roky, no zatiaľ len s minimálnym úspechom. Snažíme sa zapájať do projektov, hľadáme cesty, ktorými by sme oslovili tieto firmy a ukázali im, že v regióne v ktorom vytvárajú svoj zisk existuje úspešný športový klub, ktorého fanúšikmi sú aj ich zamestnanci.
Aká je momentálna spolupráca klubu s mestom?
Posledné tri roky je mesto Levice jedným s významných partnerov klubu a snaží sa v rámci svojich možností pomôcť. My sa na druhej strane snažíme a budeme snažiť čo najlepšie reprezentovať Levice.
Čo Vám funkcionársky život u Patriotov dáva a čo Vám berie? Prečo to vlastne robíte?
Toto je o fanatizme, o láske k športu, k basketbalu, o láske k mestu, o adrenalíne a emóciách. Našťastie sme našli ďalších takých fanatikov – bláznov ako som ja. Ak chce športový klub zdravo fungovať, potrebuje takýchto ľudí. Bez týchto ľudí by basketbal v Leviciach neprežil a nemal by na Slovensku a za hranicami Slovenska také meno, takú značku akú má teraz. A čo mi berie? Vzal mi veľa času, lebo basketbal nie je to čo mňa, ani mojich kolegov živí, a preto ho robíme na úkor nášho voľna. Možno mi vzal aj niekoľko rokov života, lebo ja som dosť emotívny človek. Ale zase na druhej strane, tie chvíle, keď sa družstvu darí, keď prichádzajú veľké víťazstvá, keď ľudia v hale stoja a tlieskajú, asi za to všetko stoja.
Aká je vízia klubu do ďalších rokov?
Ako som už povedal, snažili sme sa klub zastabilizovať a určite chceme hrať aj naďalej o špičku ligy, znepríjemňovať život tým silnejším a väčším klubom. To, či na konci dňa z toho bude úspech v play-off, alebo nie, je veľakrát o šťastí, aktuálnej forme, niekedy o jednej vydarenej strele. Samozrejme, sme športovci a chceme vyhrávať. Snažíme sa ale robiť niečo dlhodobé, stabilné a perspektívne a keď to budeme robiť poctivo, určite raz príde aj úspech. My sme taký rodinný klub. Teší nás keď sa ľudia bavia, keď tí, čo do klubu prispievajú finančne sa na zápasoch cítia dobre, keď fanúšikovia majú svoje hviezdy, deti svoje idoly medzi hráčmi, keď môžeme pomôcť charitatívnym projektom. A takto by to malo pokračovať aj ďalej.
Aká je momentálna spolupráca klubu s mládežníckym klubom ŠBK Junior Levice?
Po tých ťažších obdobiach máme momentálne s mládežníckym klubom veľmi dobré vzťahy. Cieľom aj víziou oboch klubov je, aby sa nám postupne podarilo začleniť odchovancov klubu do A- tímu mužov. Myslím si, že tento rok bol prelomový a do budúcej sezóny predpokladáme, že už v A- tíme budú figurovať stabilne mladí Levičania, ktorí budú získavať prvé minúty na palubovke a budú sa zoznamovať s mužským basketbalom. Je aj našou snahou, aby sa zvýšila mládežnícka základňa a budeme tomu nápomocní. Všetci by sme boli radi, ak by sme raz mohli hrať s piatimi kvalitnými Levičanmi na palubovke, je to však dlhodobý proces, ktorý neviete urýchliť.
Máte svoj basketbalový sen?
Mojim snom je, aby za Patriotov hralo čo najviac Levičanov a aby sme si raz zahrali o titul.